Optimistický a bláznivý cholerik, ktorý by nedokázal žiť bez ľudí a bez kreatívneho života. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
„Akože mohol by si ma už konečne pustiť sadnúť! Ak si si nevšimol, ja som stará žena!“ hovorí bezdomovkyňa mladíkovi, ktorý sedel a ona ho z každej voľnej strany oblapila, len aby si ju všimol. Pozerá na ňu nechápavými očami a myslí si svoje. Pochvíli sa zdvíha z vyhriateho miestečka v električke a púšťa ju sadnúť.
Od rána som bola v neuveriteľnom strese. Chodila som po dome a nevedela, čo mám robiť, aby mi čo najrýchlejšie ubehol čas. Mobil som nosila všade so sebou, lebo som vedela, že ten jediný ma oslobodí od celej tej nervozity, a to sa aj stalo!
Už túto nedeľu sa opäť skoro všetci kresťania zo Svätého Jura, Grinavy, Limbachu, Vajnor a príp. Rače zídu pri pustom kostolíku zasvätený panne Márii, ktorý sa nachádza medzi Sv. Jurom a Račou.
Nenávidím tieto stavy! Keď je zima, povieme si nech už je leto, ja nenávidím zimu, a keď je leto, povieme si nech už je zima, ja nenávidím leto...a presne tak mi je teraz, len to nesúvisí s počasím, lebo ja leto nemusím nikdy...ide tu o tú skoro všetkými nenávidenú školu!!!
Moja babka sa pomaly ale isto mení na starého človeka, ktorý už príliš nerozmýšľa. Totiž pri každom našom stretnutí musím počúvať, aké sú v dnešnom svete dôležité jazyky, a že musím ísť študovať a stále sa vzdelávať. Samozrejme s celou touto jej teóriou súhlasím, veď som mladý a rozmýšľajúci človek a viem, čo sa v dnešnej dobe od mladých vyžaduje. (Len keby som to nemusela stále počúvať.)...ale čo už...veď je to moja babka a viem, že chce pre mňa len to najlepšie, a aj pre všetkých ostatných 20 vnúčat a 10 pravnúčat. Preto ju všetci veľmi ľúbime.
