Bolo to od neho dosť drzé, že aj potom, akozbadal túto dámu, tak sa nezdvihol a nepustil ju sadnúť, ale namiesto tohoju odignoroval. Toto však nie je nič nové, lebo takýto trend je medzi mladýmizaužívaný už veľmi veľa rokov. Najnovšie dokonca aj vysmejú starších, keď ichpoprosia o miesto. Čo je už naozaj vrchol!
Avšak od začiatku tohto školského roka somsi všimla, že starší ľudia sú už tiež dosť drzí, lebo namiesto toho, aby simysleli svoje o osobe, ktorá ich nechce pustiť, začnú jejnadávať, urážať jej rodičov a spochybňovať jej výchovu.
Od3.9. 2007 neprešiel asi ani jeden deň, v ktorom by som nezažila takútosituáciu, kedy sa stávajú starší ľudia ešte horšími než mladí. Našťastie sa tomne ešte nestalo, a preto si radšej už ani nesadám, iba ak som v prázdnych dopravných prostriedkoch. Neviem si totiž predstaviť,ako by som sa zachovala vo chvíli, kedy by ma urážala úplne cudzia osobaa nedajbože ešte aj mojich rodičov.
Sem-tam sa ale aj tak stane, žez prázdneho dopravného prostriedka sa stane plný dopravný prostriedok,a vtedy mi neostáva nič iné, len s úsmevom na tvári pustiť staršiuosobu. A to sa mi stalo aj teraz v piatok. Sedela som pri dverácha hneď vedľa mňa sedeli dvaja mladíkovia. Autobus sa začal pomaly napĺňaťa ja som si ako prvá všimla malé dievčatko s rozbitým čeloma jej maminu. Hneď som sa postavila a povedala pani, nech sadne malú,lebo tá vyzerala dosť vystrašene. Tá ma však posadila ihneď späťa prikázala tým chlapcom vedľa mňa, aby jej malú pustili sadnúť a mneuž len na celý autobus dodala, že nech to takýchto chlapcov učím, lebo aj jaraz budem tehotná, a vtedy si budem musieť vypýtať miesto. Tak som sav duchu riadne zasmiala, lebo takéto čosi ma ešte nikdy nenapadlo. Ale ajtak som nevyhrala, lebo hneď za nimi išla staršia dáma, tak som jej povedalanech si teda sadne ona a jej slová som dodnes nepochopila. „Čo už si sanasedela? Ale aj tak ďakejum!“ Neviem, či to myslela ironicky, lebo ako miléslová mi to vôbec neprišli. Ale nato som si už zvykla, lebo už veľmi málo ľudípoďakuje po tom, čo ich pustíme sadnúť.
ČESŤ VÝNIMKÁM!!!